sobota 31. augusta 2013

Piknikková sobota

Je chladno. Ako Hvorecký, tak aj Bene sa zle obliekol. „To tí bratislavskí kaviarenskí intelektuáli“, povedal Samo. 
Toľko naša snaha o literatúru. Aj včerajší večer bol literárnym zážitkom a prišlo naň doposiaľ najviac divákov. Samo prečítal niečo z pripravovanej knižky, na ktorú sa veľmi tešíme. Bene predstavil svoje texty bez hudby, no neboli o nič menej chytľavé. 



Po slovách prišli na rad fascinujúce obrazy hôr z vtáčej perspektívy zachytené objektívom Dalibora Krupku a jeho posádky P.E.S. Kežmarskej premiére filmu P.E.S. na streche sveta chýbala k dokonalosti už len účasť autorov. Za umožnenie premietania ďakujeme Daliborovej priateľke.

Dnes sa počasie konečne správa piknikkovo, tak sa poďte s nami vydať na ekologicko- aktivisticko- oddychový do kežmarských lesov. Nezabudnite, stretávame sa o 11:00 v piknikkovej zóne pred kinom. Viac info v predošlom príspevku.

Večer o 19:00 všetci povinne na kežmarskú rodáčku- Kristínu Baluchovú.



Narodila sa v roku 1983, v  meste Kežmarok. Na svojej stránke sama o sebe píše:
„Milené obdobie v mojom živote predstavuje práve historicky prvý ročník 8-ročky Pavla Országha Hviezdoslava po niekoľko desiatkach liet, kde som si našla svojich najbližších priateľov, tí so mnou cestujú životom krížom krážom a sú veru mojimi obľúbenými spolupasažiermi. Najväčší benefit mi priniesla lavica s výhľadom do parku plného vrán, umožňujúca denné snenie a písanie listov. Momentálne mám pocit, že si nič z povinnej školskej dochádzky nepamätám, že vôbec nič, ako psychologička by som mala niečo vedieť o tej ľudskej pamäti, ale ten náš mozog ma čím ďalej tým viac prekvapuje. (aj srdcia, aj všeličo iné ľudské…, pozn. red.) No, možno aj vďaka niektorým z predošlých poznatkov som získala "lietajúci job" (škoda, že nie aj koberec), ktorý osvetlil môj život popri vysokoškolskom štúdiu psychológie, a nekonečnom štúdiu jazykov (skúšam čítať v origináli). Tá cestička nebola ani zďaleka taká priamočiara, od 15 rokov dobrovoľne-nedobrovoľne pracujem viac ako sa patrí, podľa mojich výpočtov by som mala ísť do dôchodku už veľmi skoro…sa teším. Veď ja som vlastne tak trochu Americký sen.
Späť na hlavnú cestu: Promovala som v r. 2008, po odlietaní piatich rokov pre SkyEurope Airlines som sa vrhla na kariéru v oblasti ľudských zdrojov, od r.2011 som aktívna v neziskovom sektore, keďže som založila občianske združenie Pluto s projektom Šaty robia človeka (www.ozpluto.sk). Beh na dlhé trate… ozaj, ten beh sa mi páči, niekedy si veru pripadám ako Forrest Gump. Celý tento odsek hovorí latentne niečo aj o mojich záľubách, lebo celý môj život je moja záľuba. Bavia ma príbehy ľudí, dobré skutky, písanie & čítanie, cestovanie & snívanie, a autá značky SAAB.“
Večer bude Kristína čítať zo svojich knižiek a predstaví aj prácu s OZ Pluto, ktoré sa venuje chráneným dielňam.

A tým sobotňajší večer nekončí. Do Kežmarku napriek zanepráznenosti s pripravovaným projektom Pamätníka ľudovej architektúry zavíta popradský rodák Tomáš Džadoň. Pustíme si dokument, ktorý hovorí o jeho tvorbe- Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku: SOM Z PANELÁKU.



TOMÁŠ DŽADOŇ
Väčšina Kežmarčanov si meno Džadoň spája asi najmä s legendárnym „HPH-áčkom“. Tomáš síce naozaj má čosi spoločné s touto krčmou, no na Slovensku je známy skôr v spojení s úplne inými objektami. Sú to sochy, inštalácie, umelecké objekty a v tomto čase najmä drevenice a paneláky.



Toto leto je Tomáš pohltený svojim projektom Pamätníka ľudovej architektúry, ktorý práve inštaluje na košickom sídlisku. Ide o výnimočný pamätník, kde trom klasickým dreveniciam bude slúžiť ako podstavec panelák na sídlisku. Drevenice sa práve rozoberajú v dedinách, kde boli zakúpené a postupne sa budú premiestňovať na strechu 13-poschodového paneláku. Jeho projekt sa dočkal realizácie po siedmych rokoch a po dokončení sa stane azda najvyšším pamätníkom na Slovensku. Možno nám prezradí, či pokorí jeho pamätník napríklad taký Slavín.
Tomáš je v súčasnosti jeden z najvýraznejších umelcov na Slovensku. Je finalistom oboch najvýznamnejších národných cien pre mladých umelcov na Slovensku aj v Čechách. Absolvoval viacero študijných a rezidenčných pobytov a vystavoval nielen doma, ale aj vo viacerých európskych krajinách.
A čo má teda Tomáš společné s „HPH-áčkom“? Opýtajte sa ho osobne na Piknikku. Možno vás tam aj pozve na pivo ;)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára