Je chladno. Ako Hvorecký, tak aj Bene sa zle obliekol. „To
tí bratislavskí kaviarenskí intelektuáli“, povedal Samo.
Toľko naša snaha o literatúru. Aj včerajší večer bol
literárnym zážitkom a prišlo naň doposiaľ najviac divákov. Samo prečítal
niečo z pripravovanej knižky, na ktorú sa veľmi tešíme. Bene predstavil
svoje texty bez hudby, no neboli o nič menej chytľavé.
Po slovách prišli na rad fascinujúce obrazy hôr z vtáčej
perspektívy zachytené objektívom Dalibora Krupku a jeho posádky P.E.S. Kežmarskej
premiére filmu P.E.S. na streche sveta chýbala k dokonalosti už len účasť
autorov. Za umožnenie premietania ďakujeme Daliborovej priateľke.
Dnes sa počasie konečne správa piknikkovo, tak sa poďte s nami
vydať na ekologicko- aktivisticko- oddychový do kežmarských lesov. Nezabudnite,
stretávame sa o 11:00 v piknikkovej zóne pred kinom. Viac info v predošlom
príspevku.
Večer o 19:00 všetci povinne na kežmarskú rodáčku-
Kristínu Baluchovú.
Narodila sa v roku 1983, v
meste Kežmarok. Na svojej stránke sama o sebe píše:
„Milené obdobie v mojom živote predstavuje práve historicky
prvý ročník 8-ročky Pavla Országha Hviezdoslava po niekoľko desiatkach liet, kde
som si našla svojich najbližších priateľov, tí so mnou cestujú životom krížom
krážom a sú veru mojimi obľúbenými spolupasažiermi. Najväčší benefit mi
priniesla lavica s výhľadom do parku plného vrán, umožňujúca denné snenie a
písanie listov. Momentálne mám pocit, že si nič z povinnej školskej dochádzky
nepamätám, že vôbec nič, ako psychologička by som mala niečo vedieť o tej
ľudskej pamäti, ale ten náš mozog ma čím ďalej tým viac prekvapuje. (aj srdcia,
aj všeličo iné ľudské…, pozn. red.) No, možno aj vďaka niektorým z predošlých
poznatkov som získala "lietajúci job" (škoda, že nie aj koberec),
ktorý osvetlil môj život popri vysokoškolskom štúdiu psychológie, a nekonečnom
štúdiu jazykov (skúšam čítať v origináli). Tá cestička nebola ani zďaleka taká
priamočiara, od 15 rokov dobrovoľne-nedobrovoľne pracujem viac ako sa patrí,
podľa mojich výpočtov by som mala ísť do dôchodku už veľmi skoro…sa teším. Veď
ja som vlastne tak trochu Americký sen.
Späť na hlavnú cestu: Promovala som v r. 2008, po odlietaní
piatich rokov pre SkyEurope Airlines som sa vrhla na kariéru v oblasti ľudských
zdrojov, od r.2011 som aktívna v neziskovom sektore, keďže som založila
občianske združenie Pluto s projektom Šaty robia človeka (www.ozpluto.sk). Beh na dlhé
trate… ozaj, ten beh sa mi páči, niekedy si veru pripadám ako Forrest Gump.
Celý tento odsek hovorí latentne niečo aj o mojich záľubách, lebo celý môj
život je moja záľuba. Bavia ma príbehy ľudí, dobré skutky, písanie &
čítanie, cestovanie & snívanie, a autá značky SAAB.“
Večer bude Kristína čítať zo svojich knižiek a predstaví
aj prácu s OZ Pluto, ktoré sa venuje chráneným dielňam.
A tým sobotňajší večer nekončí. Do Kežmarku napriek
zanepráznenosti s pripravovaným projektom Pamätníka ľudovej architektúry
zavíta popradský rodák Tomáš Džadoň. Pustíme si dokument, ktorý hovorí o jeho
tvorbe- Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku: SOM Z PANELÁKU.
TOMÁŠ DŽADOŇ
Väčšina Kežmarčanov si meno Džadoň spája asi najmä
s legendárnym „HPH-áčkom“. Tomáš síce naozaj má čosi spoločné s touto
krčmou, no na Slovensku je známy skôr v spojení s úplne inými
objektami. Sú to sochy, inštalácie, umelecké objekty a v tomto čase najmä
drevenice a paneláky.
Toto leto je Tomáš pohltený svojim projektom Pamätníka
ľudovej architektúry, ktorý práve inštaluje na košickom sídlisku. Ide o
výnimočný pamätník, kde trom klasickým dreveniciam bude slúžiť ako podstavec
panelák na sídlisku. Drevenice sa práve rozoberajú v dedinách, kde boli
zakúpené a postupne sa budú premiestňovať na strechu 13-poschodového paneláku.
Jeho projekt sa dočkal realizácie po siedmych rokoch a po dokončení sa stane azda
najvyšším pamätníkom na Slovensku. Možno nám prezradí, či pokorí jeho pamätník
napríklad taký Slavín.
Tomáš je v súčasnosti jeden z najvýraznejších
umelcov na Slovensku. Je finalistom oboch najvýznamnejších národných cien pre
mladých umelcov na Slovensku aj v Čechách. Absolvoval viacero študijných
a rezidenčných pobytov a vystavoval nielen doma,
ale aj vo viacerých európskych krajinách.
A čo má teda Tomáš společné s „HPH-áčkom“? Opýtajte sa ho
osobne na Piknikku. Možno vás tam aj pozve na pivo ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára